Keď choroba neustupuje a antibiotiká sú zbytočné. Veľkú časť populácie trápia nové zdravotné problémy

Chladnejšie počasie opäť zvýšilo výskyt chrípky aj iných respiračných ochorení. Minulý týždeň hlavnému hygienikovi nahlásili 55 329 akútnych respiračných ochorení (ARO). Chorobnosť v porovnaní so začiatkom decembra stúpla takmer o sedem percent.

Najviac chorých bolo v Bratislavskom kraji a najmenej v Banskobystrickom kraji. Hoci stúpa aj výskyt chrípky a respiračného syncyciálneho vírusu, najčastejšie identifikovali vo virologických laboratóriách úradov verejného zdravotníctva vírus SARS-CoV-2.

Vysoká chorobnosť už uzatvára aj školy. Uplynulý týždeň prerušili výchovno-vzdelávací proces v 51 zariadeniach. Išlo o 32 materských škôl, 17 základných škôl, jednu spojenú špeciálnu základnú školu s materskou školou v Bratislavskom kraji a v jednu strednú školu v Trnavskom kraji.  

Covid si počká na každého, hovorí lekár

Pozitívnou správou je, že covid už neprepĺňa nemocnice a v drvivej väčšine prípadov nespôsobuje infikovaným závažné zdravotné problémy. Koncom tohto roka sa ruší aj aplikácia GreenPass, kde si ľudia ukladali potvrdenie o vlastnej bezpríznakovosti.

„Covid stále cirkuluje a mutuje v populácii, hoci už evidentne nemá také fatálne následky ako na začiatku. Opakovane sa však stáva, že s ním prichádzajú ľudia, ktorí napríklad neboli päť rokov chorí. Čiže na každého si covid počká,“ dodáva obvodný lekár Rastislav Zanovit.

Pri covidovej infekcii netreba viac dodržiavať karanténu, hoci nakazení by logicky mali ostať doma a chorobu vyležať.

V takomto prípade by každý mal mať v domácej lekárničke paracetamol 500 mg, ktorý si smie dať dva až štyrikrát denne alebo ibuprofen 400 mg, z ktorého smie užiť maximálne tri tablety denne. Na silnú bolesť hrdla pomáha kloktanie diklofenakom (Glimbax). 

Ak má niekto dva dni trvajúce teploty nad 38 stupňov Celzia, mal by si kontrolovať tep a saturáciu a hlásiť tieto dva údaje lekárovi. „Tep nad 110 alebo 120 je zlý. Čo sa výmeny kyslíka týka, nebezpečná je už saturácia pod 95 percent, lebo pod 90 percent treba už kyslík,“ vysvetľuje lekár.

Saturácia sa zisťuje oxymetrom, ktorý si pacienti môžu požičať z ambulancie, kúpiť v lekárni alebo stiahnuť v aplikácii v telefóne. Dokážu ju merať aj niektoré smart hodinky.

Choroby sa nedá zbaviť

Ešte častejšie sa však v našom okolí objavujú ľudia, ktorých celé týždne trápi choroba. Aj keď vyzdravejú, neskôr sa príznaky opäť vrátia. Ľudí to vyčerpáva a berie im životnú energiu. Viac ľudí v ordináciách potvrdzujú aj lekári.

„Pacientov by som rozdelila na akútne chorých, a takých, s ktorými sa to ,ťahá‘ dlhodobejšie – hovoríme o týždňoch. Hlavnými príznakmi dlhodobejších problémov sú kašeľ, bolesti prínosových dutín, únava, slabosť, problémy s ušami: zaľahnutie, zhoršené počutie. Denne vyšetríme na ambulancii desiatky takýchto pacientov. Niekedy sa opakovane vracajú, ale zápalové parametre – C-reaktívny proteín (parameter bakteriálneho zápalu) majú negatívny. Preto najčastejšie ide o vírusové infekcie, ktoré trápia hlavne imunitne oslabených pacientov,“ vysvetľuje všeobecná lekárka Zuzana Štefinová.

Zanovit takýto jav pozoruje v ambulancii už od minulého roka. „Chorobnosť na respiračné nákazy nemá sezónny charakter, ale je priebežne počas celého roka – s výnimkou nástupu detí do kolektívnych zariadení. Tým pádom sa stáva, že niektorí ľudia pre nedostatočne zregenerovanú imunitu opakovane ochorejú,“ spresňuje.

Lekár dodáva, že v populácii sa šíria aj iné ochorenia, napríklad atypické či už mykoplazmové alebo chlamýdiové infekty. „Niekedy sa stáva že imunita je po prekonaní infekcie ,rozštelovaná‘ a trvá nejaký čas, kým sa dá dokopy. Niekedy to môže byť spôsobené aj nedostatočne razantnou liečbou, čiže mikroorganizmus podlezie imunitu a telo sa s ním potom dlhšie trápi.“

Antibiotiká neberte za každú cenu

Keď už ľudia vyčerpajú bežné možnosti, uprú svoj zrak aj na zriedkavejšie predpisovanú formu liečby. Slovensko je jedným z mála štátov, kde si pacienti sami vyžiadajú antibiotiká, hoci ich lekár nenavrhuje. Mnohí majú inak pocit, že ich nedostatočne liečia.

Lekári zdôrazňujú, že proti vírusom sa nebojuje antibiotikami. Antibiotiká sa odporúča užívať po potvrdení bakteriálnej infekcie, napríklad laboratórnym CRP testom. „Rozhodne nie je voľbou liečby nasadzovanie antibiotík pri negatívnych zápalových parametroch. Zbytočne dochádza k záťaži organizmu, vzniku rezistencií baktérií a imunitný systém to nijako nepodporí v prirodzenom boji s vírusovou infekciou,“ varuje Štefinová.

Pri dlhodobej chorobe treba použiť symptomatickú liečbu. To znamená, že ak niekoho bolia svaly, treba použiť lieky na bolesť. Ak má kašeľ, treba si vziať kvapky alebo sirupy, ktoré zodpovedajú druhu kašľa. Iné lieky sú na suchý, dráždivý kašeľ a iné tabletky na produktívny kašeľ, ktorý sa dá vykašľať, poradiť pri výbere dokáže aj lekárnik.

Dôležitá je aj podpora imunity vitamínmi C, D či zinkom. Virózu treba vyležať s dostatočným príjmom tekutín. V neposlednom rade existujú aj lieky – imunostimulanciá, ktoré pacientom s dlhšie trvajúcou infekciou pomáhajú prirodzene posilniť imunitu.

„Určite má zmysel doplniť vitamín B, ktorý podporuje regeneráciu kostnej drene, vysoké dávky vitamínu C – ideálne lipozomálna forma na podporu protivírusovej imunity. A na protibakteriálnu imunitu sú zas veľmi dobré betaglukány,“ uzatvára Zanovit.